Družstevníci predpokladali, že správca farnosti Jaroslav Majda im zmluvu na 40 hektárov opäť predĺži. Mýlili sa. Dopredu oznámil ukončenie zmluvy a vyzval na vrátenie pozemkov.
Následne pozemky prenajal trom miestnym farmárom - Petrovi Bombjakovi, Vladimírovi Homolovi a Vladimírovi Adamcovi, čo pobúrilo nielen družstevníkov, ale aj ľudí v dedine. „Máme platné nájomné zmluvy, na základe ktorých môžeme pôdu obrábať,“ tvrdia traja farmári. Jeden dostal od januára tohto roku od cirkvi do prenájmu 20 hektárov, ďalší dvaja po desať. Tvrdenie doložili zmluvami, ktoré na základe rozhodnutia správcu farnosti v Lokci a jej hospodárskej rady odsúhlasil aj spišský biskup Štefan Sečka.
Družstevníci však zmluvy spochybňujú. Ide o milión eur, v hre je aj 40 pracovných miest.
Atmosféra je napätá. Spor dospel až do štádia, že si farmár Peter Bombjak ľahol pred družstevnú rezačku, ktorá brala z lúky trávu, ktorú na jeseň preosialo družstvo. „Bránil som si úrodu vlastným telom a budem stále. Patrí mne.“
Družstvu hrozí pokuta
Celý spor sa začal ešte v minulom roku. Farská rada rozhodovala, komu prenajme pôdu. Na zasadnutie prizvala aj predsedu družstva Pavla Bartoša. „Kňaz oznámil, že nám nechá 20 hektárov a Peter Bombjak dostane rovnakú výmeru,“ hovorí Pavol Bartoš. „S tým som nemohol súhlasiť, pretože cez eurofondy realizujeme projekt, ktorý podľa zmluvy vyžaduje udržať rovnakú výmeru pôdy päť rokov. Keby sme prišli čo i len o hektár, hrozili by nám obrovské sankcie.“
Za dva roky dostalo družstvo dotáciu z eurofondov dvestotisíc eur. Muselo by ich vrátiť. Za nasledujúce tri roky má dostať ďalších tristotisíc. „Keby sme projekt porušili, hrozí nám dvestotisícová pokuta.“
Škodu na úrode, o ktorú by za tri roky prišli, odhadol na 270-tisíc eur. Celková suma sa teda šplhá ku jednému miliónu. „To je veľa peňazí, družstvo by skrachovalo. Máme 45 zamestnancov. Museli by sme ich prepustiť, majetok rozpredať.“
Družstvo sa stará o približne 800 kusov hovädzieho dobytka, denne nadoja 5500 litrov mlieka, hospodária na 860 hektároch.
Súkromným roľníkom minulý rok vydelilo približne 90 hektárov. Po približne desať hektárov dostali aj farmári Bombjak, Adamec a Homola.
Vyhrala nižšia cena
Zo zasadnutia farskej rady existuje zápis, ktorý dostala aj spišská diecéza.
„Po konzultácii na biskupskom úrade sme zistili, že niekto pravdepodobne sfalšoval alebo upravil zápis,“ hovorí Jozef Žucha. „Nie je v ňom uvedené, čo povedal Pavol Bartoš a dokonca nie je zapísaný ani na prezenčnej listine.“
Účasť Pavla Bartoša potvrdil jeden z členov farskej rady, starosta Lokce Miroslav Valčičák. „Pavol Bartoš bol minulý rok na farskej rade.“ Kto urobil údajnú úpravu, nie je jasné.
Jozef Žucha spochybňuje aj legitímnosť farskej rady, pretože ju má podľa neho tvoriť nepárny počet členov a zároveň jeden z jej členov má od cirkvi prenajaté dva hektáre na 99 rokov za euro. „Je tam konflikt záujmov.“
Cena za prenájom
Družstvo ponúklo cirkvi sto eur za hektár. Farár ju prenajal trom súkromne hospodáriacim roľníkom za 70 eur za hektár. „Aj toto je v rozpore s kanonickým právom a povinnosťou starať sa o svoj majetok,“ tvrdí Jozef Žucha. Farmári dostali pôdu do prenájmu na päť rokov. Farský úrad v Lokci týmto rozhodnutím prišiel o šesťtisíc eur.
Ľudia protestujú
V spore o pozemky je ešte tretia strana. Malí roľníci, ktorí hospodária na prenajatých cirkevných pozemkoch v časti Zalejšiny a Zapotoky. Sú súčasťou spomínaných 40 hektárov.
Ľudia tam dlhé roky majú záhumienky. Farár ich teraz prenajal trom farmárom. „Každý máme teraz v tej časti nejakú plochu,“ potvrdzuje Vladimír Adamec.
Keď sa túto informáciu dozvedeli ľudia hospodáriaci na tejto pôde, ostali prekvapení a pobúrení. Kritická situácia nastala keď sa na ich poliach objavil traktor s pluhom. Ľudia si parcely, na ktorých dlhé roky hospodárili, bránili. Následne poslali farárovi list.
„Dňa 4. 3. 2017 v poobedňajších hodinách nám začali Peter Bombjak, Vladimír Homola a Vladimír Adamec rozorávať polia, ktoré máme v náhradnom užívaní od roku 1991. Táto pôda nám bola pridelená po páde komunizmu za naše vlastné pozemky, ktoré nám a našim rodičom boli zobraté násilným spôsobom a scelené do honov poľnohospodárskeho družstva. Keď sme videli týchto oráčov, pripomenuli nám komunistické časy. Veľadôstojný duchovný otec, obraciame sa na vás, že by sme túto pôdu mohli naďalej užívať nerušene v celosti a tak ako nám bola vydelená. Vami dané podmienky s plnou vážnosťou a pokorou budeme rešpektovať.“ Pod listom je podpísaných 11 ľudí.
Správca farnosti Jaroslav Majda v odpovedi uviedol, že družstvo informoval dopredu o nepredĺžení zmluvy.
„Keďže poľnohospodárske družstvo neprejavilo včas a riadne záujem o nájom pôdy vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi aj na ďalšie obdobie, všetky nehnuteľnosti predstavujúce poľnohospodársku pôdu boli na základe nájomných zmlúv prenajaté zákonným spôsobom tretím osobám,“ napísal v odpovedi. „ Vaše právo na základe podnájomnej zmluvy s družstvom zaniklo okamihom zániku zmluvy medzi farnosťou Lokca a družstvom.“
S tým nesúhlasí Pavol Bartoš. „List so žiadosťou o predĺženie prenájmu sme farárovi poslali 6. júla. Máme o tom doklad.“
Práva patria bdelým
Nahnevaní je aj Jozef Socha, farmár hospodáriaci na 23 hektároch. Zaskočilo ho, že kňaz ponúkol pôdu na prenájom len trom roľníkom, pričom v dedine je ich 27. Aj on napísal v marci Majdovi list, v ktorom žiadal vysvetlenie, prečo tak neurobil.
Odpoveď dostal obratom. „Už v rímskom práve platila zásada vigilantibus iura scripta sunt, teda práva patria bdelým. Jednoducho povedané, bolo vo vašom záujme právne bdieť, byť pozorným a ostražitým a včas podať písomnú žiadosť spolu s navrhovanými podmienkami, o ktorej by následne rozhodla hospodárske rada farnosti. Každý z vás mal rovnakú možnosť prejaviť písomný záujem o nájom cirkevnej pôdy a nikomu z vás nebolo odopreté právo na informácie. Zároveň ma teší, že sú v našej farnosti ľudia, ktorým záleží na blahu celej cirkvi.“
Jozef Socha s odpoveďou nie je spokojný. „Odkiaľ som sa mal dozvedieť, že farár ide prenajať pôdu? Mal to vyhlásiť v kostole a prizvať na jednania aj ostatných roľníkov. Vedelo to len pár ľudí a tí sa k pôde dostali.“
Boj o úrodu
Spor sa začiatkom roka odohrával len na diplomatickom poli formou listov a výziev. Potom vyšli na polia a lúky stroje.
„Na necelých dvoch hektároch som zasial jačmeň,“ hovorí Vladimír Adamec. Jačmeň zasial aj Vladimír Homola. „Pôdu som zoral, pohnojil, zasial. Prišli družstevníci, vyklíčený jačmeň zničili a nasadili tam kukuricu. Volal som políciu a žiadal, aby im v tom zabránili. Nepomohli mi. Keď som sa policajta spýtal, prečo nič nerobí, povedal, či si má ľahnúť pred traktor.“
Zástupca poľnohospodárskeho družstva Žucha argumentoval, že družstvo má v súvislosti s dotáciami záväzné osevné postupy, ktoré musí dodržiavať.
Následne začalo kosenie lúk. „Ohradil som pozemok, ktorý mám v nájme,“ hovorí Peter Bombjak. „Družstvo mi ho pokosilo a začalo brať trávu. Bránil som ju vlastným telom. Ľahol som si pred rezačku.“ Tráva ostala na zemi. Farmár ju následne zbalíkoval a chcel odviezť.
Vtedy prišla polícia, ktorú zavolali družstevníci. „Kradli nám našu úrodu,“ hovorí Jozef Žucha. „Právo na úrodu má ten, kto zasial. Pri zmene nájmu sa vždy postupuje tak, že polia sa odovzdávajú na jeseň, keď je všetko zobraté. Na jeseň sme lúky pohnojili a osiali kvalitným osivom. Oni na jar brali to, čo im nepatrí.“
Policajti zakázali zobrať balíky z lúky. Nakoniec aj tak skončili u farmárov. „Zobrali sme ich, pretože nám to polícia dovolila,“ hovorí Vladimír Homola. „Upozornili sme, že ak ostanú tam, zhnijú a vznikne škoda.“
Jozef Žucha s tým nesúhlasí. „Polícia zakázala všetkým balíky brať a zákaz nezrušila. Existuje o tom zápisnica, ktorú sme podpísali.“
V tej dobe začali padať aj ostrejšie slová. Družstevníci podali na Petra Bombjaka trestné oznámenie, vraj sa ľuďom vyhrážal fyzickým útokom.
Bombjak nepoprel, že sa s nimi rozprával, ale vyhrážanie odmieta.
Nepríjemnosť sa stala na družstevnej lúke. „Niekto nám počas obednej prestávky na poli ukradol kardan, do riadkov nasypal klince,“ hovorí Pavol Bartoš. Keby ich kravy zjedli, mohli by zdochnúť.
Verifikácia pôdy
Veľmi dôležitým bodom problému je verifikácia pôdy. Poľnohospodári každý rok verifikujú rozsah pôdy, ktorú obrábajú a čo na nej pestujú. Informácie dávajú Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ktorá na jeseň vypláca dotácie.
V prípade cirkevných pozemkov v Lokci si právo na ňu uplatňujú viacerí nájomcovia. Družstvo ohlásilo, že sa stará o cirkevnú pôdu podľa starej zmluvy. Aj traja farmári ohlásili tú istú pôdu a žiadajú od agentúry dotáciu.
Aby toho nebolo dosť, nárok na časť dotácií si robia aj drobní nájomcovia, ktorí hospodária dlhé roky na cirkevnom.
Čo z toho vyplýva? Poľnohospodárska platobná agentúra môže zastaviť platby týkajúce sa nielen sporných pozemkov. „V Lokci nedostane peniaze nikto až do doby, kým sa veci nedajú do poriadku,“ zhodli sa farmári a družstevníci.
„Neviem, čo sa bude diať na jeseň,“ dodáva Jozef Socha. „Lokčania sú horkokrvní, len aby niekto nezobral zákon do vlastných rúk.“
Všetko je v poriadku, tvrdí cirkev
Jozef Žucha spochybňuje platnosť nájomných zmlúv medzi cirkvou a troma farmármi. „Pozemky musí prenajímateľ vydeliť tak, aby mal nájomca k nim prístup. Ale v tomto prípade farmári prístup nemajú a jazdia cez družstevné pozemky.“
Druhou nezrovnalosťou podľa neho je, že v starej zmluve medzi družstvom a farnosťou je klauzula, podľa ktorej prenajímateľ, teda cirkev, nemôže pôdu prenajať počas platnosti zmluvy. „Tá naša končila 1. januára 2017. Farnosť a traja farmári podpísali zmluvu už v novembri minulého roku. “
Spor sa preniesol už aj do iných dedín, v ktorých bývajú užívatelia cirkevnej pôdy.
Ondrej Tomulec z Hruštína napísal správcovi farnosti Jaroslavovi Majdovi list. „V lokalite Hororava, Zalejšiny a Zapotoky je približne 92 užívateľov, z toho asi 20 súkromne hospodáriacich roľníkov a 72 farníkov Lokce. Vaši farníci krvopotne pripravovali pôdu. V jeseni zasialo asi 40 percent oziminy, ostatní si pripravili pôdu na sadbu zemiakov. Vaším rozhodnutím prenajať pôdu trom účastníkom ste pripravili desiatky obyvateľov o peniaze, ktoré vynaložili na prípravu pôdy. Počúvam na kázňach, že si nemáme hanobiť hmotné statky. Pripadá mi to tak, ako keby ste víno pili a vodu kázali.“
Správca farnosti Jaroslav Majda sa k prípadu bez povolenia biskupa nechcel vyjadriť. Preto sme sa obrátili na biskupský úrad.
„Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lokca uzatvorila nájomné zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely s tromi osobami, ktoré menujete,“ reagoval kancelár Peter Majcher. „Nájomné zmluvy sú platné pred civilnými orgánmi a taktiež aj pred cirkvou. Táto skutočnosť teda vylučuje akékoľvek iné nájomné vzťahy. Taktiež musíme podotknúť, že k prenájmu pozemku došlo na základe zodpovedného prehodnotenia situácie zo strany miestneho farára aj hospodárskej rady farnosti Lokca. Diecézny biskup s ich stanoviskom súhlasil.“
Všetky strany tvrdia, že sa chcú dohodnúť, no nič tomu nenasvedčuje. Jozef Socha ponúka riešenie. „Keď sa na to pozriem sedliackym rozumom, tak farár spor začal, farár ho musí ukončiť.“
Zdroj: SME.sk
Žádné komentáře:
Okomentovat